Prvý návrh viacročného finančného rámca, resp. rozpočtu Európskej únie na roky 2021 až 2027, ktorý predstavila Európska komisia 2. mája, považuje podpredseda vlády pre investície a informatizáciu Richard Raši za jasný a pozitívny signál. Jednou z priorít aj po vystúpení Veľkej Británie z EÚ totiž zostáva kohézna politika zameraná na podporu znižovania rozdielov medzi regiónmi. Vicepremiér vo štvrtok rokoval o tejto téme s podpredsedom EK Marošom Šefčovičom a očakáva, že pri vyjednávaní bude Slovensko úspešné a v novom programovom období získa čo najviac finančných prostriedkov.
Prípadný pokles príjmov zo zdrojov EÚ pre Slovensko by podľa R. Rašiho mohol byť kompenzovaný aktivitou v centrálnych koordinovaných programoch, ktoré riadi priamo Európska komisia. “Práve táto časť finančnej podpory sa má v budúcnosti navyšovať, pričom naša krajina má v čerpaní týchto zdrojov ešte veľké rezervy,” uviedol vicepremiér.
V dôsledku toho, že Slovensku sa v posledných rokoch darilo, má historicky najnižšiu nezamestnanosť a podiel HDP na občana vzrástol z 55 % priemeru EÚ v roku 2003 na súčasných 77 %, by naša alokácia z európskeho rozpočtu na ďalšie programové obdobie rokov 2021–2027 mala byť nižšia. Zároveň by eurorozpočet mal mať úplne inú štruktúru, tretina z neho pôjde na nové priority.
Dôvodom je zmien je najmä odchod Británie a nové priority, na ktorých sa dohodli lídri počas bratislavského summitu. Ide o boj s terorizmom, lepšiu výmenu bezpečnostných informácií či priority zamerané na mladých ľudí. Na ich vykrytie a na minimalizovanie dôsledkov brexitu by mal slúžiť rozpočet, ktorý má hodnotu 1,11 % HDP 27 členských krajín Únie. Ako bude na základe legislatívnych návrhov vyzerať kohézna politika aj pomoc pre poľnohospodárov, bude podľa M. Šefčoviča jasné v priebehu 4 – 5 týždňov.
R. Raši považuje za jednu z priorít Slovenska väčšiu možnosť flexibility presunu finančných prostriedkov presne podľa národných potrieb. “Dôležitou pozíciou bol integrovaný regionálny prístup, aby sa vytvárali priority a programy podľa potrieb regiónov, kde sa podpora z kohéznej politiky má sústrediť,” uviedol vicepremiér. Spomenul zároveň aj podporu orientácie na výsledky a nižšiu byrokraciu, zjednodušenie procesov od začiatku až po záverečné vyúčtovanie prijímania peňazí EÚ. “Tu by sme chceli, aby naozaj bol dôležitý výsledok, ktorý sa dosiahne, a nebola tá absolútna sústredenosť na formálny byrokratický proces,”dodal Raši. Súčasne by mala byť podľa neho nižšia miera spolufinancovania prijímateľov, aby platili pri realizácii eurofondov čo najmenej. Podiel samospráv je teraz 5 percent.
Zdroj: TASR, SITA, ÚPVII
