Preskočiť na obsah
23. januára 2018
CKO

Vicepremiér Pellegrini: Slovensko by mohlo opäť vyčerpať vyše 95 % zo zdrojov EÚ

Slovensko by mohlo v tomto programovom období 2014 – 2020 zopakovať čerpanie eurofondov z minulého obdobia a dosiahnuť úroveň nad 95 %. Predpokladá to podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu Peter Pellegrini, keďže v predchádzajúcom období 2007 – 2013 krajina využila z prostriedkov Európskej únie 97 % z celkovej alokácie, čo ju zaradilo medzi osem najlepších členských štátov.

Využívanie zdrojov EÚ v súčasnom programovom období ku koncu minulého roka dosiahlo 1,748 mld. eur, teda 11,28 % z celkovej alokácie 15,493 mld. eur. K 18. januáru tohto roka podiel čerpania vzrástol na 11,72 %. “Pred rokom a pol bolo čerpanie na úrovni jedného percenta, čiže akcelerácia je značná. Vzhľadom na relatívne veľké množstvo podpísaných vyhlásených výziev, zmlúv počítame, že rok 2018 bude rokom dynamického nárastu čerpania,” povedal Pellegrini.

Čerpať európske prostriedky v terajšom období 2014 – 2020, na základe pravidla n+3, môžeme až do konca roku 2023, teda ešte skoro šesť rokov. Slovensko má tak podľa vicepremiéra relatívne dobrú šancu byť úspešné tak, ako v predošlom programovom období. “Robíme všetko preto, aby sme naozaj vyčerpali čo najviac, čo môžeme, pretože nevieme, s akými zdrojmi budeme môcť disponovať po roku 2020,” upozornil Pellegrini.

Problémom, nadmernej byrokracii či prejavom korupcie v procese využívania eurofondov by podľa podpredsedu vlády malo zabrániť vládou schválených 38 opatrení na zvýšenie transparentnosti. “A dokonca sa chystáme aj vykonávať kontrolu plnenia týchto opatrení na zvýšenie transparentnosti,”povedal vicepremiér.

Európska komisia počíta s piatimi scenármi budúceho viacročného rozpočtu EÚ, resp. finančného rámca. Niektoré scenáre predpokladajú zníženie spoločného rozpočtu pre kohéznu (regionálnu) politiku, aj z dôvodu avizovaného odchodu Veľkej Británie, jeden zas o zachovaní tohto objemu. “Naša pozícia je jasná. SR chce intenzívnejšie vstúpiť do týchto rokovaní a boli by sme radi, aby sme naozaj využili našu dobrú pozíciu, akceptáciu a aj našu povesť v rámci únie,” uviedol Pellegrini. “Preto by sme chceli hrať aj v týchto diskusiách značne významnú úlohu za členské krajiny,” avizuje vicepremiér. Slovensko žiada zachovanie podielu peňazí na kohéznu politiku vo výške 33 percent z celkového rozpočtu EÚ.

Po roku 2020 môže mať SR k dispozícii menej prostriedkov z rozpočtu EÚ ako v súčasnosti. Vicepremiér by privítal, keby táto suma bola stále nad 10 mld. eur. V prípade nižšieho rozpočtu však bude vláda presadzovať menej priorít a viacej flexibility. “To znamená, aby sme si mohli vybrať ako krajina, kde to menšie množstvo peňazí investujeme, či do infraštruktúry, do výskumu, do vzdelávania. Nedá sa financovať všetko z mála peňazí,” priblížil Pellegrini. “Počítame s menším rozpočtom, ale chceme väčšiu flexibilitu a menej priorít,” dodal vicepremiér.

Výška budúceho príspevku do rozpočtu EÚ zatiaľ nie je známa. Ak by sa podiel spoločného rozpočtu zvýšil zo súčasného zhruba 1 % hrubého domáceho produktu celej dvadsaťosmičky napríklad na 1,1 % HDP, podľa vicepremiéra by to pre Slovensko, vzhľadom na jej príspevok do únie, neznamenalo extrémnu sumu, ktorú by nezvládla.

ZDROJ: SITA, ÚPVII

Používaním stránok prevádzkovaných Marian Novota súhlasite s používaním cookies, ktoré nám pomáhajú zabezpečiť lepšie služby

Súhlasim