Preskočiť na obsah
3. mája 2022

Vicepremiérka Remišová: Európsku komisiu žiadame o dodatočné zdroje na riešenie utečeneckej krízy

Desať európskych štátov vyzvalo Európsku komisiu, aby uvoľnila dodatočné zdroje na zvládnutie migračnej krízy vyvolanej vojnou na Ukrajine

Krajiny, ktoré sú v prvej línii migračnej vlny z Ukrajiny, potrebujú väčšiu podporu a funkčné nástroje na riešenie tejto krízovej situácie. Slovensko a ďalších deväť členských štátov EÚ sa obrátili so žiadosťou na Európsku komisiu o dodatočnú rozpočtovú flexibilitu pri využívaní eurofondov na riešenie migračnej krízy. „Naše krajiny už prichýlili viac ako 5,3 milióna ľudí z Ukrajiny. Polovica z nich sú deti,“ uvádza sa v spoločnom stanovisku adresovanému šiestim eurokomisárom.

 „Utečenecká kríza vyvolaná barbarským útokom Ruska na Ukrajinu nemá rovnaký dopad na všetky krajiny Európskej únie. Tie štáty, ktoré migračná vlna zasiahla najviac, potrebujú od EÚ oveľa väčšiu podporu. Od Európskej komisie preto požadujeme väčšiu flexibilitu pri využívaní eurofondov na najbližšie roky, ale tiež špeciálne finančné zdroje nad rámec eurofondov,“ zdôraznila vicepremiérka a ministerka investícií Veronika Remišová. Od vypuknutia vojny na Slovensko prišlo vyše 380 000 utečencov z Ukrajiny. Celkovo pred vojnou utieklo už viac ako 5 miliónov Ukrajincov.

Podpora nad rámec eurofondov by znamenala, že Slovensko a ďalších 9 krajín by dostali finančnú injekciu napríklad z Rezervy na solidaritu a núdzovú pomoc (SEAR), Nástroja flexibility či z rezervy rozpočtu EÚ.

„Politika súdržnosti (pozn. – eurofondy) v minulosti pomohla zvládnuť viaceré hospodárske krízy, no nemôže byť jediným ani hlavným nástrojom riešenia kríz členských krajín, pretože by to ohrozilo dosiahnutie dlhodobých cieľov politiky súdržnosti. Preto vyzývame Komisiu, aby pripravila ďalšie návrhy na posilnenie pomoci EÚ pre utečencov a ľudí, ktorí utečencom poskytujú útočisko,“ uvádza sa v spoločnom stanovisku.

Krajiny vyzvali EK, aby prišla s návrhmi na poskytnutie dodatočných finančných prostriedkov aj nad rámec politiky súdržnosti. V stanovisku argumentujú napríklad aj bezprecedentným rastom cien energií a stavebných materiálov až o viac ako 50 %.

„Jedným z dopadov vojny je tiež narušenie dodávateľských reťazcov a výrazné zvýšenie cien stavebných materiálov, najmä ocele a dreva. Keďže veľa Ukrajincov sa rozhodlo z Európskej únie vrátiť domov a bojovať za svoju vlasť, jedným z dôsledkov vojny je tiež nedostatok pracovnej sily, ktorý negatívne ovplyvňuje najmä sektor stavebníctva a dopravy,“ zdôrazňujú predstavitelia vlád.

Pod výzvu Európskej komisii sa podpísalo 15 zástupcov najviac postihnutých krajín – Slovenska, Bulharska, Chorvátska, Českej republiky, Estónska, Maďarska, Lotyšska, Litvy, Poľska a Rumunska. Medzi signatármi sú najmä ministri financií a regionálneho rozvoja. Za Slovensko výzvu podpísali ministerka regionálneho rozvoja Veronika Remišová a minister financií Igor Matovič.

Používaním stránok prevádzkovaných Marian Novota súhlasite s používaním cookies, ktoré nám pomáhajú zabezpečiť lepšie služby

Súhlasim