Ministri členských štátov zodpovední za digitalizáciu rokovali na stretnutí Rady EÚ v Luxemburgu. Témou dnešného stretnutia bola digitálna suverenita a európska digitálna budúcnosť do roku 2030.
Ambíciou Európskej komisie (EK) je, aby Európska únia bola do roku 2030 „digitálne suverénnou v otvorenom a vzájomne prepojenom svete. Jej cieľom je presadzovať digitálne politiky, ktoré ľuďom a podnikom umožnia pripraviť sa na udržateľnú a prosperujúcu digitálnu budúcnosť zameranú na človeka. Tento prístup potvrdila aj v strategickom dokumente Digitálny kompas do roku 2030: digitálne desaťročie na európsky spôsob, ktorý EK zverejnila začiatkom marca tohto roka.
Na zasadnutí Rady EÚ slovenskú delegáciu reprezentovala veľvyslankyňa Mária Malová, zástupkyňa stálej predstaviteľky Slovenskej republiky pri EÚ. „Vítame ambiciózne ciele stanovené v Digitálnom kompase 2030. Dúfame, že Program pre digitálnu politiku čoskoro definuje jasný spôsob, ako tieto ciele spoločne naplníme.“ uviedla veľvyslankyňa Malová počas diskusie. Zároveň ocenila, že Európska komisia vytýčené ciele v digitálnej oblasti doplnila značnými finančnými prostriedkami z Plánu obnovy a odolnosti.
Priebeh celosvetovej pandémie poukázal na problém existujúcich slabých miest svetových obchodných reťazcov, ťažko zasiahnutý bol aj strategický polovodičový priemysel. Meškania dodávok a následný nedostatok mikročipov a ostatných výrobkov polovodičového priemyslu otvárajú priestor pre budovanie riešení a infraštruktúry napr. v oblasti „Edge umelej inteligencie“ (Edge AI) (distribuované senzory, mikročipy s AI funkcionalitou, ktoré majú schopnosť byť autonómne od centrálneho cloudu). „Z tohto pohľadu musíme vnímať kľúčový význam odvetvia polovodičov pre európske hospodárstvo, kde sa čoskoro rozšíri vývoj a nasadenie riešení Edge AI, „ uviedla Mária Malová.
Dokument Digitálny kompas do roku 2030 obsahuje vízie a konkrétne ciele EÚ, ako digitálne zruční občania a vysokokvalifikovaní digitálni odborníci; bezpečné, výkonné a udržateľné digitálne infraštruktúry; digitálna transformácia podnikov, ako aj digitalizácia verejných služieb. Dokument zároveň kladie dôraz na nadnárodné projekty a ich financovanie. Ciele digitálneho kompasu a budúci rámec digitálnych princípov budú ešte v priebehu tohto roka legislatívne zakotvené v Programe pre digitálnu politiku.
V rámci predstaveného dokumentu EK avizuje potrebu dosiahnutia svojich ambícií a cieľov v súlade s európskymi hodnotami, ktoré je potrebné aplikovať v digitálnom priestore a v celom procese digitálnej transformácie. Zámerom je, aby všetky skupiny obyvateľov mohli rovnako ťažiť z prínosov digitálnej transformácie a mohli v rámci nej uplatňovať a chrániť všetky svoje práva a oprávnené záujmy.
EK v súčasnosti vedie verejnú konzultáciu, v rámci ktorej zbiera podnety verejnosti, čo by malo byť predmetom týchto zásad. EK následne koncom roka 2021 predstaví súbor digitálnych zásad a práv vo forme medziinštitucionálneho vyhlásenia Európskej komisie, Európskeho parlamentu a Rady.
Portugalské predsedníctvo Rady EÚ v snahe prispieť k tomuto procesu a podporiť jeho začiatok iniciovalo Lisabonskú deklaráciu o zmysluplnej digitálnej demokracii. V závere svojho vystúpenia tak pani veľvyslankyňa zagratulovala portugalskému predsedníctvu k položeniu prvého stavebného kameňa katalógu digitálnych práv a princípov v podobe Lisabonskej deklarácie.
Z diskusie členských štátov k Digitálnemu kompasu vyplynulo, že napriek niektorým partikulárnym prioritám a pohľadom panuje medzi nimi jednoznačná podpora pre plnenie ambiciózne nastavených cieľov digitálnej transformácie do roku 2030. Členské štáty sa taktiež zhodli v tom, že pri plnení uvedených cieľov treba postupovať tak, aby boli bez kompromisu napĺňané európske hodnoty a princípy, a súčasne ocenili možnosti, ktoré pre financovanie cieľov Digitálneho kompasu poskytuje Fond obnovy a odolnosti. Z pohľadu SR je dôležité, že štáty podporili, aby bol na monitoring plnenia cieľov využitý index DESI, pričom viacerí sa vyjadrili sa za jeho aktualizáciu, ktorá by reflektovala aktuálnu realitu. Z hľadiska aktuálnych plánov Slovenska v oblasti implementácie projektov ako je napr. projekt EuroHPC (superpočítače) je významným faktom to, že tzv. multinárodné projekty majú vysokú politickú prioritu medzi štátmi aj u EK.
Zástupcovia členských štátov ďalej prerokovali správu o pokroku k Aktu o správe údajov a správu o pokroku k Smernici o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne kybernetickej bezpečnosti v Únii. Ministri si vypočuli informácie portugalského predsedníctva ku trom súčasným legislatívnym návrhom (nariadenie o súkromí a elektronických komunikáciách, nariadenie o roamingu a nariadenie o umelej inteligencii). Komisia zároveň predložila informácie o nariadení o rámci pre európsku digitálnu identitu a o spoločnom súbore nástrojov Únie pre konektivitu.
Na záver nadchádzajúce slovinské predsedníctvo informovalo o svojich programových prioritách v oblasti digitalizácie, ktoré sa zamerajú na pokračovanie rokovaní o návrhu nariadenia, ktorým sa ustanovujú harmonizované pravidlá o umelej inteligencii (Akt o umelej inteligencii), návrhu nariadenia o Akte o správe údajov (DGA), návrhu nariadenia o rámci pre európsku digitálnu identitu (eID), revízii smernice o sieťových a informačných službách (NIS2), návrhu nariadenia o rešpektovaní súkromného života a ochrane osobných údajov v elektronických komunikáciách (ePrivacy), ako aj o návrhu nariadenia o roamingu vo verejných mobilných komunikačných sieťach v Únii. Slovinské predsedníctvo je pripravené začať pracovať aj na nových legislatívnych návrhoch a iniciatívach uvedených v Pracovnom programe Komisie na rok 2021 (napr. Program pre digitálnu politiku a Akt o dátach).
