Preskočiť na obsah
17. januára 2018

Hodnotenie informatizácie medzinárodnými indexami

Aktuálny rozvoj informatizácie Slovenska pozitívne hodnotí niekoľko medzinárodných indexov.

Dnes spomínaný E-Government development index OSN, má síce názov index rozvoja elektronických služieb štátu, no reálne  hodnotí najmä telekomunikačnú infraštruktúru, kde napríklad uvádza pokles počtu používania pevných liniek a neberie vôbec do úvahy 100% pokrytie mobilnými pripojeniami, ktoré ľudia u nás preferujú. Hodnotí aj ľudský kapitál Slovenska, no podľa  priemerných rokov školskej dochádzky, či gramotnosti dospelých, avšak nie digitálne zručnosti. Hodnoteniu elektronických služieb štátu venuje len poslednú tretinu, avšak aj tu vychádza z dát z roku 2015, teda pred vznikom ÚPVII a aktivít na ich rozvoj.

Keďže na toto hodnotenie boli zbierané dáta v roku 2015, celkový výsledok neukazuje veľký skok Slovenska v oblasti informatizácie spoločnosti za posledné dva roky, o čom svedčia výsledky v aktuálnych, už spomenutých rebríčkoch, ktoré považujeme za relevantné .

Ide napr. o E-Gov Benchmark, ktorý vydáva Európska komisia a Slovensko v ňom figuruje v skupine spolu s Francúzskom, Veľkou Britániou, Fínskom či Českou republikou. V tomto rebríčku Slovensko dosiahlo najlepšie výsledky v hodnotení elektronických služieb štátu pri zakladaní podnikania. Slovenský eGov Európska komisia označila ako viac orientovaný na občana a podstatne transparentnejší ako v minulosti. V rámci celkovej výkonnosti elektronickej verejnej správy zaradil európsky benchmark Slovensko do kategórie na úrovni 50-75% spolu s krajinami ako Veľká Británia, Francúzsko, Fínsko, ale aj Česko a Poľsko. Európsky priemer výrazne presiahlo v kategórii Key enablers – kľúčové predpoklady, a to najmä zásluhou zavedenia elektronických schránok, ktoré vyniesli Slovensku 100%, teda najvyššie hodnotenie v rebríčku. Tento kľúčový predpoklad eGov vo všetkých službách a životných udalostiach  má  pritom okrem Slovenska len sedem krajín – Dánsko, Estónsko, Island, Litva, Malta, Holandsko, Švédsko.

V kategórii Orientácia na klienta, teda posúdení do akej miery sú služby poskytované online, či  poskytujú občanovi podporu a pomoc a či sú verejné webstránky použiteľné v mobilnom zariadení dosiahlo 72%. Potvrdila sa stále výraznejšia orientácia na občana. Značný pokrok (+33 bodov) sme dosiahli v kategórii Transparentnosť, ktorá hodnotí proces poskytovania služby, otvorenosť vládnych organizácií, ich služobných procesov a osobných údajov. V hodnotení v roku 2015 bolo pritom v tejto oblasti na poslednej priečke práve Slovensko.

Slovensko sa ocitá na popredných priečkach aj v kategórií otvorených údajov, kde patrí spolu so Slovinskom a Luxemburskom medzi tri najrýchlejšie sa rozvíjajúce krajiny. Slovensko sa dostalo medzi lídrov, za čo vďačí v podstatnej miere zvýšeniu efektivity využívania otvorených dát z  13 % v roku 2015 na 87 % v roku 2017.

Slovensko stúplo aj v hodnotení DESI digitálneho vývoja a konkurencieschopnosti členských krajín Európskej únie. Zreteľne sa rozšírilo využívanie mobilného širokopásmového pripojenia a zlepšili sa digitálne verejné služby. Európska komisia sleduje pokrok a úroveň rozvoja digitálnej konkurencieschopnosti Európy v jednotlivých členských krajinách od roku 2015 meraním Indexu digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI), ktorý využíva kombináciu 30-tich indikátorov v piatich hlavných pilieroch merania: 1.dostupnosť internetového pripojenia, 2.digitálne zručnosti, 3.integrácia digitálnych technológií, 4.využívanie internetu a 5.digitálne verejné služby.

roku 2018 bude ÚPVII  pokračovať v  realizácii schváleného Akčného plánu informatizácie krajiny, v rozširovaní e-služieb pre občanov, odstraňovaní byrokracie a pristúpi aj na pokutovanie úradov v prípade nedodržiavania eGovernment pravidiel, schválených v roku 2017.

Používaním stránok prevádzkovaných Marian Novota súhlasite s používaním cookies, ktoré nám pomáhajú zabezpečiť lepšie služby

Súhlasim