Analýzy

Porovnanie cien hardvéru vo verejnej správe

Dokument analyzuje zmluvy na nákup hardvéru uzatvorené medzi rokmi 2019 – 2022 v celkovej hodnote 48 mil. eur. Na základe získaných údajov poskytuje údaje o cenách hardvéru po jednotlivých kategóriách (napr. počítače, notebooky, tlačiarne atď.) Súčasťou dokumentu je detailná databáza s cenami a konfiguráciou jednotlivých zariadení, ktorá slúži na presnejšie porovnanie cien produktov.

Dokument poskytuje lepšie informácie pre štátnu správu o cenách hardvérových produktov na trhu. Údaje je vhodné použiť pri príprave súťažných podkladov, výpočte predpokladanej hodnoty zákazky a pri rokovaniach s dodávateľmi. V textovej časti je dostupný detailný návod na využívanie databázy a interpretáciu údajov.

Manuál: Návod na použitie databázy cien hardvéru (.DOCX, 1,40 MB)

Dátová príloha: Databáza cien hardvéru (.XLSX, 382 kB)

Metodika na prepočet nákladov z externých služieb na náklady na interné kapacity

Dokument vznikol na zjednotenie výpočtu ekonomickej efektívnosti prechodu z externých služieb na interný výkon v IT službách. Súčasťou metodiky je kalkulačka, ktorá zjednodušuje výpočet nákladu na interné kapacity. Celkový náklad na interného zamestnanca je následne možné porovnať s nákladom na externý nákup tej istej role. Odporúčame pred každým nákupom externých služieb prehodnotiť efektívnosť nákupu externe, rovnako je potrebné prehodnocovať existujúce zmluvy na nákup externých služieb a ich nahradenie interným výkonom.

Interný výkon sa spravidla oplatí predovšetkým pri rolách zabezpečujúcich IT podporu. Pri rolách súvisiacich s vývojom IT riešení je nevyhnutná zabezpečiť dostatočné využitie interných zamestnancov.

Metodika na prepočet nákladov z externých služieb na náklady na interné kapacity (PDF, 477 kB)

Kalkulačka k Metodike na prepočet nákladov z externých služieb na náklady na interné kapacity (XLSX, 52,5 kB)

Navrhovaný postup centralizácie vybraných IT činností – úvodná správa

Dokument analyzuje všetky IT činnosti, ktoré vykonávajú útvary zodpovedné za IT v rámci vybraných organizácií štátnej správy. Činnosti vhodné na centralizáciu si nevyžadujú špecifické znalosti danej organizácie, porozumenie konkrétnemu procesu, prípadne súvisia so systémom, ktorý digitalizuje jeden biznis proces, pričom ide o také činnosti, ktoré sú vykonávané vo viacerých organizáciách. Na základe definovaných kritérií v dokumente boli identifikované činnosti, ktoré sú vhodné na centralizáciu na rezortnej alebo nadrezortnej úrovni. Ide o činnosti v oblasti správy rezortného IT, správy registratúry, administrácie IS ministerstva, Helpdesk (evidencia požiadaviek) – úroveň podpory L1, vývoja a správy webových portálov a prípravy podkladov na verejné obstarávanie.

Materiál predstavuje rámec pre centralizáciu IT činností, obsahuje odporúčania pre organizácie štátnej správy a navrhovaný postup pre centralizáciu jednotlivých IT činností. Identifikuje oblasti a témy pre ďalšiu analýzu.

Analýza: Navrhovaný postup centralizácie vybraných IT činností – úvodná správa (PDF, 220 kB)

Dátová príloha: Dátová príloha (XLSX, 29,7 kB)

Sadzby prác externých IT odborníkov nakupovaných štátom podľa jednotlivých profesií

Aktualizácia údajov za rok 2021

Organizácie verejnej správy nakupujú externé IT služby za vyššie jednotkové sadzby v porovnaní so súkromným sektorom.

Podľa údajov zo zmlúv uzatvorených v rokoch 2019 – 2021 vyplýva, že sadzby za IT odborníkov účtované štátu sú o 12% vyššie ako sadzby účtované súkromným subjektom. Jedným z dôvodov je, že štát nakupuje ucelené diela vo veľkých kontraktoch a málo využíva flexibilnejšie modely nákupu, ktoré dokážu generovať nižšie sadzby (napr. body leasing).

Priložený analytický materiál obsahuje referenčný cenník IT prác podľa jednotlivých profesií ako podklad k procesom vo verejnom obstarávaní, čím poskytuje rámec pre jednotlivé organizácie verejnej správy pri stanovení predpokladanej hodnoty zákazky. Tiež predstavuje podklad k prípravným trhovým konzultáciám a vyhodnoteniu ponúk uchádzačov. Cieľom pre verejnú správu je nakupovať IT práce za ceny bežné na trhu.

Analýza: Publikácia priemerných sadzieb za človekodeň jednotlivých rolí spojených s vývojom aplikácií (PDF, 463 kB)

Dátová príloha: Priemerné sadzby za človekodeň (XLSX, 122 kB)

Nepripojení. Digitálna chudoba a digitálna inklúzia na Slovensku.

Z hľadiska dostupnosti sú digitálnou chudobou najohrozenejšie nízkopríjmové domácnosti s deťmi a seniori. Tieto skupiny si kvôli nízkym príjmom nemôžu dovoliť základné IT vybavenie, čo môže u detí ovplyvniť rozvoj IT zručností v dospelosti a u seniorov znížiť kvalitu života. V digitálnych zručnostiach zaostávajú najmä dospelí s nižšou úrovňou vzdelania a ľudia starší než 45 rokov. Nízka úroveň digitálnych zručností môže mať negatívny vplyv na schopnosť nájsť si zamestnanie a obmedzuje kvalitu života v dôchodkovom veku. Pre zlepšenie digitálnej inklúzie by mal štát implementovať rôzne typy politík a pristupovať ku každej z týchto skupín individuálne. Plán obnovy a odolnosti SR čiastočne adresuje tieto výzvy, predovšetkým v oblasti digitálneho vzdelávania detí a začlenenia seniorov.

Analýza: Nepripojení. Digitálna chudoba a digitálna inklúzia na Slovensku. (PDF, 558 kB)

Dátová príloha: Nepripojení – Dátová príloha (XLS, 391 kB)

Výsledky prieskumu: Výsledky prieskumu digitálnych zručností a vybavenia seniorov (PDF, 353 kB)

Metodika pre priorizáciu pri posudzovaní investícií nad 1 milión EUR

Inštitút digitálnych a rozvojových politík – SISIA (HUB) pripravil vo vzájomnej konzultácii s Útvarom hodnoty za peniaze (ÚHP) MF SR, prvú metodiku priorizácie investícií Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky. Metodika určuje postup pri posudzovaní pripravovaných investícii s hodnotou vyššou ako 1 mil. EUR s DPH. Metodika má prispieť k zvýšeniu efektívnosti vynakladaných zdrojov lepším výberom projektov a lepšou alokáciou kapacít na ich prípravu. Metodika ministerstva zapadá do konceptu „hodnota za peniaze“ a napĺňa ciele programového vyhlásenia vlády. Pri príprave metodiky boli zohľadnené všetky kompetencie ministerstva a zvolené vhodné nástroje a spôsoby vyhodnocovania pripravovaných investičných zámerov a výdavkov.

Metodika pre priorizáciu investícií Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky (PDF, 1 3 17 kB)

Inštitút digitálnych a rozvojových politík – SISIA (HUB) pripravil zoznam priorizovaných investícii, ktorý obsahuje investície zoradené podľa kritérií, ktoré boli definované v metodike priorizácie investícií Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR.

Do zoznamu boli zahrnuté všetky pripravované investície a projekty s horizontom realizácie do konca roka 2027, ktoré boli známe v čase prípravy zoznamu priorizovaných investícií . Do priorizácie investícií boli zaradené aj dotačné schémy, pripravované na MIRRI SR a investície z Plánu obnovy. Najväčší objem výdavkov má byť hradený zo zdrojov EŠIF, resp. z Plánu obnovy.

Zoznam priorizovaných investícií zlepší plánovanie investícií a umožní lepšie využitie personálnych a finančných kapacít na ich prípravu a realizáciu. Zoznam priorizovaných investícii sa pravidelne aktualizuje raz ročne, tak aby zohľadnil vývoj v príprave projektov, nové skutočnosti a plánované zámery.

Zoznam priorizovaných investícii MIRRI SR s hodnotou nad 1 mil. EUR (2021) (PDF, 317 kB)

Zoznam priorizovaných investícií MIRRI SR s hodnotou nad 1 mil. EUR (2022) (DOCX, 242 KB)

Analytický komentár “kDE SI Slovensko?”

Témou analytického komentára “kDE SI Slovensko?” je Digital Economy and Society (DESI) Index posudzujúci mieru digitalizácie ekonomík a spoločností krajín Európskej únie a vývoj postavenia, ktoré v ňom Slovenská republika zastáva. Komentár sa zaoberá parametrami indexu, metodikou výpočtu jeho hodnôt, historickým vývojom postavenia Slovenska a jeho porovnaním s vybranými (líderskými, skokanskými a V4) krajinami, prognózou budúceho vývoja postavenia krajín V4 a možnými príčinami súčasného podpriemerného umiestnenia Slovenska. Na záver komentár navrhuje súbor špecifických odporúčaní, ktoré majú potenciál prispieť k posilneniu postavenia Slovenska v indexe.

kDE SI Slovensko? – analytický komentár (.PDF, 1154 kB)
DESI indikátory (.XLSX, 996 kB)
Príloha č.1 – Prehľad zdrojov DESI Indexu za rok 2020 (.PDF, 145 kB)
Príloha č.1 – Prehľad stratégii, cieľov a opatrení spolu s ich napĺňaním, ktoré smerujú k zlepšovaniu postavenia SR v DESI Indexu (.PDF, 284 kB)

Analýza OverSi po roku – analýza dopadov zákona proti byrokracii

Analytický útvar digitálnych a rozvojových politík sa pozrel na prínos portálu oversi.gov.sk. Analytici spracovali hlbší pohľad na pôsobenie nového systému a prinášajú viaceré zaujímavé porovnania a zistenia.

Analýza OverSi po roku – analýza dopadov zákona proti byrokracii (.PDF, 934 kB)
CBA – príloha č.1 (.XLSX, 69 kB)
Jednotlivé výpisy a potvrdenia – príloha č.2 (.XLSX, 280 kB)

Metodika pre prioritizáciu 20 % eGov služieb sledovaných eGovernment Benchmark

Na základe úloh vyplývajúcich z Revízie výdavkov na IT 2.0 sa Analytický útvar digitálnych a rozvojových politík MIRRI zameral na úroveň elektronizácie a digitalizácie eGov služieb. Na základe vykonanej analýzy spracoval metodiku ako priorizovať 20 % eGov služieb z celkového počtu 89 služieb, na ktorých digitalizáciu a elektronizáciu by sa mali inštitúcie štátnej a verejnej správy zamerať v najbližšom období.

Celkovým cieľom a zámerom by však malo byť dosiahnutie plnej digitalizácie všetkých 89 eGov služieb. Zoznam a rozsah eGov služieb nebol v minulosti nemenný, ale prešiel vývojom zlučovania eGov služieb, a preto z pôvodného zoznamu 117 služieb ich zostalo nakoniec pre roky 2020 až 2023 celkovo 89. Uvedené eGov služby sú spojené do ôsmich prirodzených životných situácií, ktorých plná digitalizácia má zjednodušovať a zrýchľovať spôsoby riešenia týchto životných situácií.

Na tomto mieste zverejňujeme nasledovné dokumenty:

Publikácia priemerných sadzieb za človekodeň jednotlivých rolí spojených s vývojom aplikácií

Analytický útvar digitálnych a rozvojových politík, analytická jednotka MIRRI, s prispením a pomocou ÚHP MF SR vypracovalo analýzu vývoja jednotkových cien za práce spojené s vývojom aplikácií (softwarov). Porovnala ceny prác pre vybraný verejný sektor a zároveň porovnala tento vývoj s vývojom cien v ČR za rok 2019.

Analýza prináša viaceré nové pohľady na túto oblasť a preto odporúčame, aby inštitúcie verejnej správy pri rokovaní s dodávateľmi služieb vychádzali z údajov uverejnených v tejto analýze. Cieľom je dosahovať vyššiu mieru úspor a zastaviť nárast cien a nákladov. Predmetná analýza vyplýva z úlohy definovanej v Revízii výdavkov na IT 2.0. a to: opatrenie 21 Vytvoriť a pravidelne aktualizovať databázu jednotkových cien IT prác, tovarov a služieb. čiastková úloha 21.1 Publikovať priemerné sadzby za človekodeň jednotlivých rolí spojených s vývojom aplikácií.

Publikácia priemerných sadzieb za človekodeň jednotlivých rolí spojených s vývojom aplikácií (.DOCX, 1,8 MB)

Publikácia priemerných sadzieb za človekodeň jednotlivých rolí spojených s vývojom aplikácií (.PDF, 2,2 MB)

ICT Manday rates (.XLSX, 144 kB)