Dňa 30. mája 2017 sa v Bratislave uskutočnil odborný seminár s medzinárodnou účasťou, zameraný na diskusiu o doterajších skúsenostiach s politikou súdržnosti EÚ a využívaním finančných prostriedkov z fondov EÚ, ako aj na perspektívu tejto významnej európskej investičnej politiky po roku 2020.
Záštitu nad seminárom prevzal podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu Peter Pellegrini, ktorý vo svojom úvodnom príhovore vyzdvihol pozitívne slovenské skúsenosti, prínosy a konkrétne výsledky, ktoré na Slovensku vďaka eurofondom od roku 2004 máme. Rovnako poukázal na svoj osobný záujem o včasné, efektívne a transparentné čerpanie finančných prostriedkov EÚ v programovom období 2014 – 2020. V súvislosti s prípravou architektúry politiky súdržnosti po roku 2020 skonštatoval, že prínos politiky súdržnosti pre Slovensko je nespochybniteľný, preto budeme podporovať zachovanie jej silnej pozície, ako hlavnej investičnej politiky EÚ, aj po roku 2020. Dôležité bude smerovať podporu do všetkých regiónov, samozrejme s dôrazom na podporu tých najmenej rozvinutých. Pozornosť bude treba venovať aj mestám, ktoré sú motorom ekonomického rozvoja, ale aj ich prepojeniu s vidieckym prostredím. Politika súdržnosti by mala aj po roku 2020 prispievať k plneniu hlavných európskych cieľov, mala by však pritom poskytovať určitú flexibilitu, ktorá umožní členským štátom alebo regiónom smerovať istú časť podpory do napĺňania svojich špecifických rozvojových potrieb. Kľúčovým prvkom v príprave nového obdobia musí pritom byť zjednodušenie politiky súdržnosti a zároveň väčšie zameranie sa na dosahovanie reálnych výsledkov.
Na seminári boli zo strany Centrálneho koordinačného orgánu prezentované výsledky dotazníka k budúcnosti politiky súdržnosti po roku 2020, ktorý sa sústredil na päť tematických oblastí:
- Základné črty politiky súdržnosti
(ciele a priority, tematická koncentrácia, forma podpory, geografický rozsah)
- Územné zameranie politiky súdržnosti
(integrované nástroje územného rozvoja, územná spolupráca, mestská politika)
- Osobité špecifiká politiky súdržnosti
(prepojenie s ekonomickým riadením, výsledková orientácia, flexibilita, synergické účinky)
- Riadenie politiky súdržnosti
(rozdelenie právomocí, kompetencie regiónov, komunikačná stratégia)
- Zjednodušenie politiky súdržnosti
(administratívna záťaž, procesy, riadiaca dokumentácia, vykazovanie výdavkov)
Vyhodnotenie dotazníkového prieskumu.
V hlavnej časti seminára – panelovej diskusii sa s prítomnými zástupcami širokého spektra socioekonomických partnerov podelili o svoje praktické skúsenosti zahraniční experti, pracujúci v oblasti plánovania a implementácie fondov EÚ:
- John Bachtler – Výskumné centrum európskych politík, Univerzita Strathclyde, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska
- Anna Gmyrek – Ministerstvo rozvoja, Poľská republika
- Vasilis Margaras – Generálne riaditeľstvo pre parlamentné výskumné služby, Belgicko
- David Škorňa – Ministerstvo pre miestny rozvoj, Česká republika
- Peter Wostner – Úrad vlády pre rozvoj a európsku politiku súdržnosti, Slovinsko
- Peter Szűrszabó – Úrad vlády, Maďarsko
Hlavné myšlienky zahraničných expertov z panelovej diskusie:
- Z dôvodu meniacich sa ekonomických a politických výziev, ktorým čelí EÚ, ako aj z dôvodu rôznej ekonomickej úrovne jednotlivých členských štátov a regiónov EÚ, je naďalej potrebné posilňovať úlohu politiky súdržnosti a jej územný rozmer.
- Cieľom politiky súdržnosti je uskutočňovať také štrukturálne reformy, ktoré podporia prílev investícií a celkový sociálno-ekonomický rozvoj na miestnej a regionálnej úrovni.
- Politika súdržnosti je kľúčovým nástrojom ekonomického riadenia, preto je jej úlohu potrebné vnímať v širšom kontexte aj v súvislosti s ekonomickým riadením.
- Ex ante kondicionality zohrávajú pri presadzovaní štrukturálnych reforiem kľúčovú úlohu a silnejú hlasy po posilnení tohto nástroja po roku 2020.
- O pozitívnom prínose politiky súdržnosti k dosahovaniu cieľov EÚ hovoria hodnotenia jednotlivých programových období. Na druhej strane sú jej výsledky a výkonnosť v určitej miere ohrozované systémovými a implementačnými nedostatkami.
- Na skutočnosť, že čerpanie prostriedkov z politiky súdržnosti má pozitívny ekonomický dopad nielen na krajiny V4+, ale aj na ostatné členské štáty, vrátane čistých prispievateľov do rozpočtu EÚ poukazuje propagačná brožúra krajín V4+ (PDF, 4,38 MB).
- Úlohou krajín V4+ by nemalo byť len obhajovanie dôležitosti politiky súdržnosti, ale aj snaha o zachovanie EÚ ako celku.
- Je potrebné vyvíjať väčšie úsilie pri zvyšovaní povedomia občanov o prínosoch a pozitívnych vplyvoch politiky súdržnosti.
- Ako vytvoriť dostatočnú flexibilitu politiky súdržnosti? Ako zosúladiť dlhodobú stratégiu politiky so schopnosťou prispôsobiť sa zmenám? Hoci EK navrhuje zavedenie väčšej flexibility politiky súdržnosti, členské štáty uprednostňujú zachovanie dlhodobej perspektívy politiky súdržnosti a len obmedzenú mieru flexibility.
- Flexibilitu je potrebné uplatňovať na všetkých úrovniach, a to strategickej, programovej ako aj implementačnej.
- Zjednodušovanie politiky súdržnosti a jej implementácie je dlhodobo diskutovanou témou. Navyšovanie rozsahu legislatívnych pravidiel EÚ, administratívna náročnosť, požiadavky na audit, ako aj byrokracia sú slabinami politiky súdržnosti, ktoré je potrebné prekonať. Jedným z riešení zjednodušenia politiky súdržnosti môže byť zavedenie modelov väčšej diferenciácie pravidiel pre jednotlivé členské štáty. Významnú úlohu v tomto smere zohráva aj úloha a práca Skupiny na vysokej úrovni pre zjednodušovanie (High Level Group for Simplification).
- Výsledky dotazníka, ktorý vypracoval ÚPPVII, sa v mnohom zhodujú s pozíciou Európskeho parlamentu v Správe o základných pilieroch politiky súdržnosti EÚ po roku 2020, ktorá zdôrazňuje dôležitosť politiky súdržnosti, zjednodušovania procedúr, flexibility, finančných nástrojov, demografických výziev, rozpočtu EÚ, atď.
- Politika súdržnosti po roku 2020 sa musí okrem snahy o vytváranie rastu a zamestnanosti zamerať aj na zabezpečenie ekonomickej bezpečnosti EÚ.
- Finančné nástroje by aj naďalej mali mať svoje miesto v rámci výkonu politiky súdržnosti.
- Je HDP postačujúcim indikátorom na meranie výkonnosti regiónov? Európska komisia skúma možnosti doplnenia ukazovateľa HDP o iné, „mäkké“ ukazovatele.
- Dlhodobé strategické plánovanie cieľov politiky súdržnosti by malo byť kľúčovou úlohou pri jej príprave do budúcnosti. Nie je potrebné sa príliš zamerať na minulosť, ale prednostne uvažovať nad víziou „čo bude zajtra“.
- Politika súdržnosti musí byť komplementárna k iným sektorovým politikám EÚ.
- V diskusii o budúcom nastavení Viacročného finančného rámca je potrebné zamerať sa na prvky VFR, ktoré musia byť logickejšie, lepšie a konzistentnejšie.
- Je žiaduce, aby sa politika súdržnosti v budúcnosti viac orientovala na konkrétnejšie ciele.
