V marci 2000 sa najvyšší predstavitelia členských štátov EÚ na rokovaní v Lisabone dohodli na ambicióznom cieli: urobiť z EÚ do roku 2010 najkonkurencieschopnejšiu a najdynamickejšiu poznatkovo orientovanú ekonomiku sveta schopnú trvalo udržateľného rastu, s väčším množstvom pracovných miest a väčšou sociálnou súdržnosťou. Podľa miesta, v ktorom Európska rada sformulovala tento zámer, vznikol názov Lisabonská stratégia. V priebehu dekády 2000 – 2010 sa stratégia dopĺňala podľa záverov samitov EÚ.
Koordinácia spoločnej stratégie členských krajín EÚ nadviazala na predchádzajúce procesy, hlavne na Luxemburský proces zameraný na politiku zamestnanosti (1997), Cardiffský proces zameraný na štrukturálne reformy (1998) a Kolínsky proces zameraný na makroekonomický dialóg s hospodárskymi a sociálnymi partnermi (1999). Nástrojmi na koordináciu hospodárskej politiky v rámci EÚ sa stali Všeobecné zásady hospodárskej politiky (Broad Economic Policy Guidelines uplatňované v Spoločenstve od roku 1993) a Usmernenia pre zamestnanosť (Employment Guidelines zavedené od roku 1998). Dôležitým momentom bol tiež prechod na jednotnú menu euro (1999) a prijatie Paktu stability a rastu (1998) a z neho vyplývajúcich konvergenčných programov / programov stability jednotlivých členských krajín EÚ.
Dosiahnutie cieľa vytýčeného v r. 2000 v Lisabone si vyžadovalo vznik stratégie zameranej na:
- prípravu prechodu na vedomostnú ekonomiku a vedomostnú spoločnosť cestou lepšej politiky informačnej spoločnosti a výskumu – vývoja, ako aj cez zrýchlenie procesu štrukturálnych reforiem v prospech konkurencieschopnosti a inovácie a cez zavŕšenie budovania vnútorného trhu
- modernizáciu európskeho sociálneho modelu, investície do ľudí a boj so sociálnym vylúčením
- udržanie zdravého ekonomického prostredia a ekonomického rastu aplikáciou primeraného mixu makroekonomickej politiky.
Stratégia mala ambície pripraviť podmienky pre plnú zamestnanosť a posilniť regionálnu súdržnosť v EÚ. Od dôslednej realizácie stratégie sa očakával najmä priemerný ekonomický rast na úrovni cca 3 % a nárast miery zamestnanosti do roku 2010 na úroveň 70 %, u žien na úroveň 60 %.
Implementácia stratégie sa mala dosiahnuť zlepšením existujúcich procesov, zavedením novej otvorenej metódy koordinácie na všetkých úrovniach, silnou vedúcou a koordinačnou úlohou Európske rady, ktorá mala byť zárukou koherentného strategického smerovania a efektívneho monitoringu pokroku.
Hlavné okruhy prípravy prechodu na konkurencieschopnú, dynamickú a vedomostnú spoločnosť samit EÚ špecifikoval nasledovne:
- Informačná spoločnosť pre všetkých
- Vytvorenie európskeho výskumného priestoru
- Odstránenie prekážok pre podnikanie, hlavne MSP
- Ekonomická reforma spojená s dokončovaním vnútorného trhu
- Vytvorenie integrovaných finančných trhov
- Lepšia koordinácia makroekonomických politík
- Aktívna politika zamestnanosti
- Modernizácia európskeho sociálneho modelu
Modernizácia európskeho sociálneho modelu cestou investícií do ľudí a budovaním aktívneho prosperujúceho štátu znamenala hlavne:
- Vzdelávanie pre život a prácu vo vedomostnej spoločnosti
- Viac pracovných miest, lepšie pracovné miesta v Európe: rozvoj aktívnej politiky zamestnanosti
- Modernizáciu sociálnej ochrany
- Podporu sociálneho začleňovania
Koherentnejší a systematickejší prístup zahŕňal:
- Zlepšenie existujúcich procesov
- Implementáciu novej otvorenej metódy koordinácie
- Mobilizáciu potrebných zdrojov
Lisabonská stratégia v rokoch 2001 – 2005
Otázkami stratégie sa Európska rada zaoberala spravidla na jarných samitoch EÚ, podľa potreby aj na samitoch EÚ v iných termínoch.
Samit EÚ v r. 2001 v Göteborgu rozšíril ekonomický a sociálny rozmer stratégie o trvalo udržateľný rozvoj a kvalitu života, v rámci čoho špecifikoval 4 prioritné oblasti:
- klimatická zmena
- doprava
- verejné zdravie
- prírodné zdroje.
Na samitoch EÚ sa priebežne prijímali ďalšie ciele Lisabonskej stratégie do r. 2010, napr.:
Zamestnanosť
(2001): zamestnanosť 50 % pracovníkov nad 50 rokov veku
(2002): zvýšenie veku odchodu do dôchodku o cca 5 rokov
Vzdelávanie / zamestnanosť
(2002): dotované detské centrá pre 90 % detí veku od 3 rokov do začiatku školskej dochádzky a pre 33 % detí do 3 rokov veku
Výskum – vývoj
(2002): 3 % HDP do jeho financovania, v tom 2/3 súkromný sektor
Energetika, emisie
(2001): 22% z celkovej spotreby energie vyrobiť z obnoviteľných zdrojov
(2002): 8 % zníženie emisií skleníkových plynov voči r. 1990 – Kjótsky protokol
Vnútorný trh
(2001): celkové zníženie štátnej pomoci ako % HDP do r. 2003
(2001): dosiahnuť 98,5 % percento transpozície smerníc v oblasti vnútorného trhu do národnej legislatívy.
Stratégia v prvých rokoch svojej existencie spočívala hlavne v politických deklaráciách. Vlády členských krajín EÚ, hlavne po spomalení ekonomického rastu, neboli veľmi ochotné presadzovať nepopulárne ekonomické reformy či koncentrovať prostriedky rozpočtov na výskum a vývoj. Rozpočtové kritériá eurozóny zároveň zabraňovali ich financovaniu navŕšením deficitu. Mnohí ekonómovia tvrdili, že sa pozícia Únie voči jej hlavným konkurentom – USA a Japonsku – v skutočnosti zhoršila.
Na jarnom samite EÚ v r. 2004 preto lídri EÚ konštatovali, že proces i ciele Lisabonskej stratégie síce zostávajú platnými, je však potrebné podstatne zvýšiť tempo reforiem, ak sa majú do r. 2010 dosiahnuť ciele. Vlády prisľúbili, že „ukážu politickú vôľu k naplneniu“ deklarácií. V rámci strednodobého hodnotenia stratégie vybrali bývalého holandského premiéra Wima Koka na čelo expertnej skupiny na vysokej úrovni, ktorá mala dať Lisabonskej stratégii novú dynamiku.
Konkrétnym cieľom skupiny Wima Koka bolo prehodnotenie nástrojov a metód používaných na užšie zainteresovanie členských krajín a ostatných aktérov (zamestnávatelia, zamestnanci) na splnení lisabonských cieľov. Správa skupiny Wima Koka podávajúca pesimistický obraz výsledkov dosiahnutých za štyri roky bola predstavená Európskej komisii a Európskej rade začiatkom novembra 2004. Dôvod „nedostatočného plnenia“ identifikovala v „nadmernej agende, slabej koordinácii a navzájom si odporujúcich prioritách“. Hlavnú vinu však kládla nedostatku politickej vôle v členských krajinách.
Zo správy skupiny Wima Koka a výročného hodnotenia Európskej komisie o pokroku dosiahnutom v roku 2004, ktorého súčasťou bola aj Druhá implementačná správa o všeobecných cieľoch hospodárskej politiky 2003-2005 (Broad Economy Policy Guidelines) (PDF, 144 kB), vychádzala Komisia pri návrhu reformy Lisabonskej stratégie. Znížila v ňom počet prioritných oblastí a navrhla silnejšie zainteresovanie členských štátov do napĺňania stratégie prostredníctvom pravidelne predkladaných národných programov reforiem.
Komisia tieto návrhy sformulovala v troch dokumentoch pripravených pred jarným rokovaním Európskej rady v r. 2005:
- Commission Staff Working Document in support of the report from the Commission to the Spring European Council, 22-23 March 2005, on the Lisbon Strategy of economic, social and environmental renewal (PDF, 1,25 MB)
- Delivering on growth and jobs: A new and integrated economic and employment co-ordination cycle in the EU (PDF, 225 kB)
- Spoločne pracujeme na hospodárskom raste a zamestnanosti: Nový začiatok Lisabonskej stratégie
Zámery Európskej komisie boli následne schválené na jarnom samite v marci 2005. Stratégia dostala názov Stratégia pre rast a zamestnanosť (Strategy for Growth and Jobs), resp. obnovená Lisabonská stratégia. Za základné prvky oživenia stratégie boli označené:
- Vedomosti a inovácie – hnacia sila udržateľného rastu
- Európa – príťažlivá oblasť pre investície a zamestnanie
- Rastom a zamestnanosťou k sociálnej súdržnosti
V rámci riadenia stratégie sa začala uplatňovať otvorená metóda koordinácie, ktorú charakterizovali hlavne:
- integrované usmernenia EÚ pre rast a zamestnanosť zahŕňajúce časť týkajúcu sa hospodárskej politiky a časť týkajúcu sa politiky zamestnanosti; usmernenia sa mali následne premietnuť do národných / regionálnych / lokálnych politík
- národné programy reforiem na úrovni členských štátov a Lisabonské programy Spoločenstva na úrovni EÚ
- monitoring a hodnotenie
- indikátory na meranie dosiahnutého pokroku
- vytvorenie pozície národných koordinátorov
- výmena skúseností a best practice.
Každá členská krajina do konca roku 2005 predložila vlastnú „národnú Lisabonskú stratégiu“ na obdobie 2005 – 2008 v podobe národných programov reforiem definujúcich konkrétne reformy a kroky, ktorými chcú vlády vytvárať prostredie pre rozvoj vedomostnej spoločnosti. Každoročne k 15. októbru boli členské štáty povinné predložiť Správu o pokroku v implementácii národného programu reforiem. V rámci monitoringu implementácie sa okrem toho realizovali misie zástupcov Komisie v členských štátoch, spravidla jarné technické rozhovory o mikroekonomických témach a letné misie komplexne monitorujúce celé spektrum Lisabonskej stratégie. Na základe získaných informácií Komisia následne vydávala pravidelné hodnotenie pokroku vo forme výročných hodnotiacich správ. V nich boli formulované o. i. špecifické odporúčania, príp. aj „points-to-watch“, ktoré mali upozorniť na prípadné nedostatky a nasmerovať iniciatívu jednotlivých členských štátov v ďalšom období.
V SR boli určení dvaja národní koordinátori Lisabonskej stratégie: podpredseda vlády pre európske záležitosti, ľudské práva a menšiny a minister financií. Vytvorili sa funkcie rezortných koordinátorov, vznikla pracovná skupina zložená zo zástupcov rezortov a v rozšírenej podobe aj zo zástupcov partnerov (hlavne KOZ, RÚZ, AZZZ, Slovenská rektorská konferencia, Rada VŠ, SAV, VÚC, ZMOS). Európska komisia minimálne dvakrát ročne organizovala stretnutia národných koordinátorov, ktoré spravidla viedol jej predseda.
Indikátory pre sledovanie pokroku v implementácii Lisabonskej stratégie v SR boli schválené uznesením vlády SR č. 466/2007 dňa 30. mája 2007 .
Lisabonská stratégia v rokoch 2005 – 2010
V r. 2005 bola Lisabonská stratégia revidovaná pod názvom Stratégia rastu a zamestnanosti, resp. obnovená Lisabonská stratégia.
Lisabonské programy Spoločenstva
na roky 2005 – 2008 (PDF, 180 kB)
Spoločenstvo prispievalo k celkovej agende ekonomickej a zamestnaneckej politiky dobudovaním vnútorného trhu a realizáciou spoločných politík a aktivít, ktoré podporujú a dopĺňajú národné politiky. Celkom bolo definovaných 102 akcií v troch oblastiach (PDF, 275 kB): regulácia, financovanie, rozvoj politík. Politické opatrenia boli zamerané na oblasti:
- vedomosti a inovácia pre rast
- urobiť z Európy príťažlivejšie miesto na investovanie a prácu
- vytvoriť ďalšie a lepšie pracovné miesta
- v r. 2006 pribudla aj energetika a zmena klímy.
na roky 2008 – 2010 (PDF, 204 kB)
Spoločenstvo podporovalo 10 kľúčových cieľov, v tom 28 aktivít pozostávajúcich zo 63 opatrení, ktoré:
- predstavovali významnú pridanú hodnotu na úrovni Spoločenstva alebo značné synergie medzi politikami členských štátov a/alebo inými politikami na úrovni EÚ
- vykazovali značný vplyv na rast a zamestnanosť, a to buď priamo alebo uľahčením reštrukturalizácie a prispôsobenia.
Stratégia konkurencieschopnosti Slovenska
Slovenská republika v predstihu, ešte pred sformulovaním spoločného postupu na úrovni EÚ, reagovala na závery správy expertnej skupiny vedenej Wimom Kokom a rozpracovala Lisabonskú stratégiu do svojej vlastnej „Stratégie konkurencieschopnosti Slovenska do r. 2010“ s podtitulom „Národná Lisabonská stratégia“. Stratégia schválená uznesením vlády SR č. 140/2005 dňa 16. februára 2005 bola postavená na dvoch hlavných pilieroch:
- úspešné dokončenie štrukturálnych reforiem a udržanie ich výsledkov
- systematické zameranie sa na naplnenie rozvojovej časti Lisabonskej stratégie.V rámci prvého piliera stratégia osobitnú pozornosť venovala makroekonomickej a fiškálnej oblasti, sociálnej oblasti a zdravotníctvu a dôchodkovému zabezpečeniu.
V druhom pilieri vymedzila štyri základné tematické okruhy ďalšieho rozvoja: informačnú spoločnosť, vedu – výskum – inovácie, podnikateľské prostredie, vzdelávanie a zamestnanosť.
Nadväzne na stratégiu konkurencieschopnosti boli vypracované akčné plány jednotlivých tematických okruhov ďalšieho rozvoja, ktoré vláda SR schválila svojím uznesením č. 557/2005 dňa 13. júla 2005.
Na podporu zvyšovania konkurencieschopnosti SR vznikol oficiálny vládny program rozvoja vedomostnej spoločnosti v SR, ktorý dostal názov Minerva – mobilizácia inovácií v národnej ekonomike a rozvoj vedecko-vzdelávacích aktivít.
Národný program reforiem SR na roky 2006 – 2008
Národný program reforiem SR na roky 2006 – 2008 bol schválený uznesením vlády SR č. 795/2005 dňa 12. októbra 2005.
Program venoval osobitnú pozornosť makroekonomickej politike, politike zamestnanosti a mikroekonomickej politike, v rámci ktorej špecifikoval tri oblasti: podnikateľské prostredie, veda – výskum – inovácie, informačná spoločnosť. Súčasťou dokumentu bol aj prehľad o tom, do akej miery pokrývajú akčné plány Stratégie konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010 Integrované usmernenia pre rast a zamestnanosť na r. 2005 – 2008.
Zo Správy o pokroku v implementácii Národného programu reforiem Slovenskej republiky na roky 2006 – 2008 schválenej uznesením vlády SR č. 855/2006 dňa 11. októbra 2006 vyplynula potreba národný program aktualizovať. Doplnené boli opatrenia v oblasti mikroekonomickej politiky a rozvojových tematických okruhov veda – výskum – inovácie a informatizácia spoločnosti. Doplnené boli tiež globálne ciele environmentálnej politiky.
Návrh dodatku k Národnému programu reforiem SR na roky 2006 – 2008 bol schválený uznesením vlády SR č. 1056/2006 zo dňa 13. decembra 2006.
Správa o pokroku v implementácii Národného programu reforiem SR na roky 2006 – 2008 bola v r. 2007 schválená uznesením vlády SR č. 857/2007 dňa 11. októbra 2007.
V r. 2008 sa hodnotenie implementácie Lisabonskej stratégie v SR stalo súčasťou Národného programu reforiem SR na roky 2008 – 2010.
Modernizačný program Slovensko 21
V r. 2008 prechádzalo Slovensko poslednou etapou prípravy na prijatie spoločnej európskej meny. Bolo potrebné vytvoriť predpoklady, aby široké vrstvy obyvateľstva dokázali čo najviac ťažiť z členstva v eurozóne. V záujme zachovania rýchleho a udržateľného dobiehania životnej úrovne ostatných členov eurozóny Slovensko potrebovalo, aby sa očakávané pozitíva zavedenia eura prejavili v čo najväčšej miere a aby ekonomika dokázala čo najlepšie zvládnuť prípadné komplikácie z dôvodu absencie vlastnej meny, ale aj reflektovať dlhodobé výzvy pre ďalší rozvoj v oblasti vedy a výskumu, vzdelávania, trhu práce a podnikateľského prostredia.
To bolo dôvodom, prečo pri priebežnom jarnom hodnotení pokroku v implementácii národného programu reforiem vznikol špecifický slovenský dokument Modernizačný program Slovensko 21, ktorý vláda SR schválila svojím uznesením č. 367/2008 dňa 4. júna 2008.
Opatrenia programu sú na najvyššej úrovni členené na krátkodobé a strednodobé. V rámci tohto členenia sa ďalej delia na štyri prioritné oblasti: výskum – vývoj – inovácie; vzdelávanie; zamestnanosť; skvalitnenie podnikateľského prostredia, lepšia regulácia a vyššia transparentnosť.
Krátkodobé opatrenia mali horizont roku 2008. Keďže sa nepodarilo všetky úlohy v stanovených termínoch splniť, proces pokračoval ďalej podľa uznesenia vlády SR č. 317/2009 zo dňa 29. apríla 2009.
Strednodobé opatrenia boli východiskom pre rozpracovanie do formy detailných akčných plánov, ktoré sa následne stali súčasťou Národného programu reforiem SR na roky 2008 – 2010.
V programe neboli zahrnuté opatrenia pre oblasť environmentálnej a energetickej politiky, klimatických zmien a vymožiteľnosti práva, keďže tie sa netýkali priamo štrukturálnych politík súvisiacich so zavedením eura.
Národný program reforiem SR na roky 2008 – 2010
Národný program reforiem SR na roky 2008 – 2010 schválila vláda SR svojím uznesením č. 707/2008 dňa 8. októbra 2008.
Program je rozdelený do troch častí a troch príloh. Prvá časť prezentuje stav plnenia štrukturálnych politík za ostatných 12 mesiacov, ktoré pozostávajú z opatrení Národného programu reforiem Slovenskej republiky na roky 2006 – 2008 a aj z krátkodobých opatrení Modernizačného programu Slovensko 21.
Druhá časť sa venuje makroekonomickej a fiškálnej politike a zdôrazňuje kontinuitu cieľov, ktoré boli v rámci fiškálnej a menovej politiky prezentované v Konvergenčnom programe Slovenska v decembri 2007, poskytuje aktualizáciu základných ukazovateľov makroekonomického rámca a informuje o financovaní opatrení národného programu reforiem.
Tretia časť predstavuje ťažisko dokumentu a predkladá nové opatrenia na roky 2008 – 2010 v piatich prioritných oblastiach: 1) výskum, vývoj a inovácie, 2) vzdelávanie, 3) zamestnanosť, 4) podnikateľské prostredie a 5) klimatické zmeny a energetika.
Príloha č. 1 obsahuje prehľad vývoja štrukturálnych indikátorov, príloha č. 2 informáciu o inštitucionálnom zabezpečení Lisabonskej stratégie v SR a príloha č. 3 prehľad akčných plánov, ktoré sú konkretizáciou opatrení z Modernizačného programu Slovensko 21 a sú súčasťou národného programu reforiem.
Detailné informácie predložené v akčných plánoch sa sústreďujú na opis, ciele a analytické zdôvodnenie opatrení, na ich väzby na odporúčania Rady a Integrované usmernenia pre rast a zamestnanosť na roky 2008 – 2010 a ďalšie predpísané náležitosti. Zvýšená pozornosť bola venovaná finančnému zabezpečeniu navrhovaných opatrení a detailnému rozpracovaniu harmonogramu úloh, čím sa vytvorili lepšie podmienky aj pre monitorovanie.
Národný program reforiem SR na roky 2008–2010 – Implementačná správa 2009 bola schválená uznesením vlády SR č. 734/2009 dňa 14. októbra 2009.
Svetová hospodárska a finančná kríza
Od druhého polroku 2008 už aj Európa čoraz intenzívnejšie pociťovala dôsledky svetovej finančnej a hospodárskej krízy. Na prekonanie dopadov krízy v SR prijala vláda SR opatrenia, ktoré schválila svojím uznesením č. 808/2008 dňa 6. novembra 2008 , v ktorom bolo celkom 27 opatrení.
Dňa 26. novembra 2008 Európska komisia zverejnila Plán obnovy európskeho hospodársva (European Economic Recovery Plan).
Plán vychádzal z dvoch hlavných vzájomne sa posilňujúcich prvkov. Prvým boli krátkodobé opatrenia, ktoré mali podporiť dopyt, zachovať pracovné miesta a pomôcť pri ozdravovaní dôvery. Druhým prvkom boli „rozumné investície“, ktoré mali v dlhodobom horizonte viesť k vyššiemu rastu a udržateľnej prosperite. Plán vyzýval na včasný, cielený a časovo obmedzený fiškálny stimul vo výške približne 200 miliárd EUR alebo 1,5 % z HDP EÚ, pričom sa mali využiť vnútroštátne rozpočtové prostriedky (približne 170 miliárd EUR, 1,2 % HDP) i rozpočtové prostriedky EÚ a Európskej investičnej banky (približne 30 miliárd EUR, 0,3 % HDP). Plán zahŕňal rozsiahle opatrenia na vnútroštátnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ, ktoré mali pomôcť domácnostiam a priemyslu a zameriavali pomoc na najzraniteľnejšie skupiny. Veľmi silná bola väzba plánu obnovy na Lisabonskú stratégiu: časť 2.3 zahŕňala opatrenia v rámci štyroch prioritných oblastí tejto stratégie.
Plán obnovy európskeho hospodárstva bol prerokovaný aj na stretnutí hláv štátov a vlád členských krajín EÚ 11. – 12. decembra 2008. V nadväznosti na závery samitu EÚ vláda SR národné opatrenia na prekonanie dopadov globálnej finančnej krízy schválené v novembri 2008 aktualizovala svojím uznesením č. 969/2008 dňa 17. decembra 2008. Dokument porovnával opatrenia navrhnuté na úrovni EÚ s národnými opatreniami prijatými vládou SR 6. novembra 2008 a rozšíril ich počet na celkom 38.
Zrejmá je úzka väzba na Lisabonskú stratégiu. Z hľadiska finančného zabezpečenia sa predpokladalo využitie nielen domácich zdrojov, ale aj európskych nástrojov, napr. štrukturálnych fondov (Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Európskeho sociálneho fondu), Kohézneho fondu, Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka, Fondu prispôsobenia globalizácii (Globalization Adjustment Fund) určeného na podporu hromadne prepustených pracovníkov, Európskej investičnej banky. Urýchliť sa mala implementácia iniciatívy JEREMIE.
Tretiu sériu protikrízových opatrení schválila vláda SR svojím uznesením č. 125/2009 zo dňa 9. februára 2009. Celkový počet opatrení sa zvýšil na 62.
Okrem vyššie uvedených troch uznesení vlády SR, ktorými sa prijali tri „balíčky protikrízových opatrení“, vláda SR uznesením č. 100/2009 zo dňa 2. februára 2009prijala sedem opatrení týkajúcich sa výlučne zamestnanosti.
Za gestora protikrízových opatrení v SR bolo určené Ministerstvo hospodárstva SR. Prvé hodnotenie za obdobie do 31. decembra 2008 vzala vláda SR na vedomie na svojom zasadnutí dňa 28. januára 2009. Ďalšie komplexné hodnotenia boli schválené uznesením vlády SR č. 203/2009 z 11. marca 2009 (stav k 31.1.2009), uznesením vlády SR č. 339/2009 zo dňa 6. mája 2009 (stav za I. štvrťrok 2009), resp. nová verzia uznesením vlády SR č. 420/2009 zo dňa 3. júna 2009. Vyhodnotenie za prvý polrok 2009 bolo schválené uznesením vlády SR č. 565/2009 zo dňa 19. augusta 2009, za rok 2009 uznesením vlády SR č. 175/2010. Správu za prvý štvrťrok 2010 vzala vláda na vedomie v máji 2010. Vláda saproblematikou zaoberala aj na svojich ďalších rokovaniach, napr. 30. septembra 2009, 9. novembra 2009, 13. januára 2010, 2. septembra 2010.
Hodnoteniu plnenia Plánu obnovy európskeho hospodárstva a východiskám z krízy venovala veľkú pozornosť aj Európska komisia.
Prepojenie Lisabonskej stratégie a politiky súdržnosti
Od obdobia revízie Lisabonskej stratégie v r. 2005 sa veľký dôraz kladie na jej prepojenie s politikou súdržnosti. Fondy EÚ, hlavne Európsky fond regionálneho rozvoja, Európsky sociálny fond a Kohézny fond sa stali významným zdrojom financovania cieľov stratégie. Pre programové obdobie 2007 – 2013 Komisia vo svojom Nariadení Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1260/1999, v článku 9, bode 3 stanovila:
Cieľom pomoci spolufinancovanej z fondov sú priority EÚ zamerané na podporu konkurencieschopnosti a tvorbu pracovných miest vrátane napĺňania cieľov integrovaných usmernení pre rast a zamestnanosť (2005 – 2008), ako je stanovené v rozhodnutí Rady 2005/600/ES. Komisia a členské štáty na tento účel a v súlade so svojimi príslušnými právomocami zabezpečia, aby sa 60 % výdavkov na cieľ Konvergencia a 75 % výdavkov na cieľ Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť pre všetky členské štáty Európskej únie spred 1. mája 2004 ustanovilo na uvedené priority. Tieto ciele vychádzajúce z kategórií výdavkov v prílohe IV sa uplatňujú ako priemerné hodnoty počas celého programového obdobia.
Slovenská republika vyčlenila v operačných programoch Národného strategického referenčného rámca SR 2007 – 2013 na realizáciu lisabonských aktivít 59,12 % výdavkov v cieli Konvergencia a 85,57 % výdavkov v cieli Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť.
Príspevok k lisabonskému procesu členské štáty EÚ povinne vyhodnocovali vo výročných správach jednotlivých operačných programov a celého národného strategického referenčného rámca. Od roku 2011 sa v tejto kapitole hodnotil súčasne príspevok k stratégii Európa 2020 (k prioritám, cieľom, iniciatívam, usmerneniam, odporúčaniam Rady, prioritám Ročného prieskumu rastu).
Kľúčové dokumenty Lisabonskej stratégie na úrovni EÚ a členských štátov sa nachádzajú aj na archívnej stránke EK .
