Preskočiť na obsah

Informatizácia

Umelá inteligencia

Vláda SR pristupuje k technológii umelej inteligencie, ako aj k jej výskumu z pozície etického a pre všeobecnosť prospešného využitia tejto inovatívnej technológie, ako je napríklad zabezpečenie udržateľného rozvoja spoločnosti.

Slovenská vláda prijala Stratégiu digitálnej transformácie Slovenska 2030 a na ňu nadväzujúci Akčný plán digitálnej transformácie Slovenska na roky 2019-2022, ktorý obsahuje opatrenia ako využiť nástroje umelej inteligencie napr. pri sprehľadnení regulačného prostredia, ako aj podporu výskumu a vedy v tejto oblasti, vytvorenie ekosystému umelej inteligencie na Slovensku, aby sme vedeli ako spoločnosť, čo najefektívnejšie využiť potenciál týchto inovatívnych technológií.

Nástroje umelej inteligencie sú už dnes aplikované v každodennom živote občana, a niekedy aj bez toho, aby si to občan uvedomoval. Napríklad pri prvotnom vyhodnotení žiadosti o hypotéku alebo pôžičku bankové inštitúcie používajú metodológie, ktoré v prvom stupni rozhodovacieho procesu, využívajú algoritmy umelej inteligencie na kladné alebo záporné vyhodnotenie takejto žiadosti.

V roku 2019 bolo založené Slovenské centrum pre výskum umelej inteligencie – slovak.AI, ktoré je neutrálna, nezávislá a nezisková platforma, ktorá okrem sieťovania aktérov v oblasti výskumu a aplikácie nástrojov umelej inteligencie slúži najmä ako platforma excelentnosti v  tejto rýchlo sa rozvíjajúcej sa oblasti.

Slovensko sa hlási ku európskemu koordinovanému plánu pre umelú inteligenciu. Tento plán má za cieľ naplno využiť potenciál inovatívnych technológií v procese digitalizácie. Kontinuitu a konzistenciu našich snáh v tejto oblasti ilustruje aj nasledovanie strategických smerovaní definovaných ešte minulý rok počas Vyšehradskej konferencii o umelej inteligencii. V roku 2019, kedy Európska komisia aktualizovala svoj koordinovaný plán umelej inteligencie z roku 2018,  sa  vďaka naším spoločným snahám, Slovensko dostalo do prvej vlny malej skupiny len 12 členských krajín, ktorých stratégie a akčné plány budú analyzované Európskou komisiou a ich prieniky sa budú inkorporovať do novely koordinačného plánu pre umelú inteligenciu.

Strategickú významnosť tejto aktivity zdôrazňuje aj novo zvolená predsedníčka Európskej komisie, Ursula von der Leyenová, ktorá vo svojej vízii pred Európskym parlamentom zakotvila nevyhnutnosť pripravenosti Európy pre digitálnu dobu. Samotné vedenie európskych inštitúcií si uvedomuje, že Európa ako celok, zaostáva v niektorých odvetviach, ako napríklad pri platformách “business to consumer”, kým v iných, ako napríklad v platformách “business to business” sme zatiaľ lídrami. Vo svojich v prvých 100 dňoch v úrade sa novo zvolená predsedníčka ďalej zaviazala predložiť legislatívu pre koordinovaný prístup k ľudským a etickým implikáciám umelej inteligencie. Tieto snahy sa tiež zamerajú na to, ako môžeme využiť veľké dáta pre inováciu na vytváranie bohatstva pre naše spoločnosti a podniky. Takisto sa zaviazala prioritizovať investície do umelej inteligencie, cez viac ročné finančné rámce, ako aj cez zvýšenie podpory medzi verejno-súkromnými partnerstvami.

Potenciál technológií umelej inteligencie je nielen ekonomický. McKinsey dáta za rok 2018 uvádzajú, že až  13.5% inkrementačného rastu HDP pre ekonomiky členských štátov Európskej únie do roku 2030 sa pripíše práve technológiám umelej inteligencie. Digitálne technológie zmenili spôsob, ako komunikujeme, žijeme a pracujeme. Preto spoločenský potenciál je takisto hlboko transformujúci. Ten sa ilustruje na príkladoch efektívneho využitia inovačných metód v zdravotnej starostlivosti o občanov, ako aj v optimalizácii modelov využitia zdrojov a vplyvov ekonomickej a spoločenskej činnosti na životné prostredie.

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky realizuje viacero aktivít v oblasti rozvoja ekosystému umelej inteligencie na Slovensku a má záujem aktívne prispievať do budovania celoeurópskeho ekosystému excelentnosti v oblasti umelej inteligencie. Východiskom je štúdia vypracovaná expertmi zo Slovenskej technickej univerzity. Rovnako Slovenská technická univerzita vypracovala manuál pre zavedenie umelej inteligencie s cieľom podporiť nasadzovanie inovatívnych technológií v prostredí slovenských firiem, s cieľom zvýšiť úroveň digitalizácie a konkurencieschopnosť slovenských podnikateľov. Prehľad základných výstupov oboch diel nájdete v skrátenej brožúre.

Manuál pre firmy na zavedenie umelej inteligencie (PDF, 5.49 MB)
Boržúra - Analýza a návrh možností výskumu, vývoja a aplikácie umelej inteligencie na Slovensku (PDF, 1.07 MB)
Analýza a návrh zapojenia SR do iniciatívy EÚ pri budovaní európskych centier excelentnosti pre umelú inteligenciu (PDF, 6.37 MB)
Preliminary position of the Slovak Republic on the “White Paper on Artificial Intelligence – A European approach to excellence and trust (PDF, 156.87 KB)

Predbežná pozícia Slovenska k „Bielej knihe o umelej inteligencii – európsky prístup k excelentnosti a dôvere“

Slovenská republika publikovala 6.10.2020 svoju predbežnú pozíciu k  „Bielej knihe o umelej inteligencii – európsky prístup k excelentnosti a dôvere“ (Biela kniha o AI). Biela kniha o AI predstavuje kľúčový dokument Európskej komisie (EK) pre nastavenie budúcich regulačných rámcov EÚ, pričom jej cieľom je podnietiť ďalšiu diskusiu členských štátov EÚ a zainteresovaných strán o problematike výskumu, vývoja a nasadzovania produktov a systémov využívajúcich umelú inteligenciu (AI) a ich dopadov na spoločnosť. Vyhotovenie tejto predbežnej pozície preukazuje, že aj tak malá krajina, akou je Slovensko, vie byť aktívna a angažovať sa pri tvorbe politík v tak dôležitej téme, ako je nastavenie správneho a primeraného inovačného a regulačného rámca vo vzťahu k tejto prelomovej technológii.

Vo svojej pozícii Slovenská republika podporila jednu z hlavných myšlienok obsiahnutých v Bielej knihe o AI týkajúcu sa toho, že opodstatnená dôvera v technologické inovácie je predpokladom ich úspešného prijatia občianskou spoločnosťou. Preto nastavenie vhodného regulačného rámca pre umelú inteligenciu, ako aj prihliadanie na etické otázky a riziká súvisiace s vývojom a nasadzovaním umelej inteligencie, by mali byť rovnako dôležitou témou, ako je samotný vývoj týchto systémov. Vo svojej pozícii Slovensko podporilo snahu EK vybudovať ekosystém excelentnej a dôveryhodnej umelej inteligencie, pričom svoj postoj ku kľúčovým otázkam pre obidva spomínané ekosystémy vyjadrilo nasledovne:

Ekosystém excelentnosti

  • V Európe musíme nájsť správne nástroje pre akvizíciu a udržanie špičkových výskumníkov a pre rozšírenie siete elitných európskych výskumných AI centier.
  • Okrem už identifikovaných kľúčových odvetví (napr. zdravotníctvo, doprava, finančné služby) by sa mal podporiť aj výskum spracovania prirodzeného jazyka (NLP).
  • Podporujeme Akčný plán digitálneho vzdelávania (Digital Education Action Plan 2021-2027) s cieľom zvýšiť povedomie o AI na všetkých úrovniach, vrátane celoživotného vzdelávania.
  • Kladieme veľký dôraz na problém nízkeho zastúpenia žien v IT a v oblasti AI.
  • Uvedomujeme si strategickú dôležitosť iniciatív na podporu suverénnej technologickej infraštruktúry aj pre oblasť AI.
  • Chceme podporovať malé a stredné podniky  so zameraním na vývoj AI, ale aj tie, ktoré ešte len zvažujú nasadzovanie dôveryhodnej AI pre ďalší rozvoj svojho podnikania. Pre tento účel budú slúžiť digitálne inovačné huby (DIH) a špecializovaní konzultanti pre budovanie dôveryhodnej a etickej AI.
  • Chceme naďalej rozvíjať partnerstvá so všetkými firmami bez ohľadu na ich veľkosť, vrátane IT korporácií a technologických gigantov.

Ekosystém dôvery

  • Podporujeme myšlienku, aby Etické usmernenia pre dôveryhodnú umelú inteligenciu z dielne expertnej skupiny EK pre AI boli obohatené aj o analýzu dopadov na základné ľudské práva a slobody, a stali sa tak vstupnou bránou pre etický dizajn AI aplikácií.
  • Chceme podporovať vývoj vysvetliteľnej a transparentnej AI, predovšetkým v prípadoch s vysokou mierou rizikovosti jej aplikácií.
  • Pre vyhodnotenie rizikovosti použitia AI by sa malo prihliadať na pravdepodobnosť a mieru jej negatívneho dopadu bez ohľadu na sektor, v ktorom sa použije.
  • Podporujeme hybridný prístup k regulácii AI. To znamená priama regulácia vysoko rizikových aplikácií AI a samoregulácia aplikácií AI s nižšou mierou rizika.
  • Požadujeme hlbšie rozpracovanie pravidiel pre určenie objektívnej zodpovednosti za škodu spôsobenú aplikáciou AI. Zastávame názor, že do budúcna bude potrebné skombinovať ex-post aex-ante prístupy k zodpovednosti s cieľom podporiť kultúru budovania zodpovedných inovácií.

Informatizácia

Používaním stránok prevádzkovaných Marian Novota súhlasite s používaním cookies, ktoré nám pomáhajú zabezpečiť lepšie služby

Súhlasim